Mačacie kardiomyopatie

Kardiomyopatia znamená ochorenie srdcového svalu:

Kardio=srdce

Myo=sval

Patia=ochorenie

‍

Najčastejším ochorením srdca u mačiek je hypertrofická kardiomyopatia.

Ďalšími ochoreniami srdcového svalu sú:

• Dilatačná kardiomyopatia
• Reštriktívna kardiomyopatia
• Neklasifikované kardiomyopatie

Hypertrofická kardiomypatia (HKM)

Pri hypertrofickej kardiomyopatii dochádza k zhrubnutiu steny srdca. Na preukázanie týchto zmien a diagnostiku HKM je potrebné sonografické vyšetrenie.

Prvým a najčastejším príznakom HKM je objavenie srdcového šelestu vaším veterinárnym lekárom. Je možné, že budete týmto tvrdením prekvapený, pretože mnoho mačiek nemá iné príznaky ochorenia až kým sa nevyvinie ťažšie štádium HKM.

Ďalšími príznakmi môže byť:

• namáhavé dýchanie (kvôli tekutine hromadiacej sa v pľúcach alebo hrudníku)
• náhla a často bolestivá slabosť až paralýza hrudníkových alebo panvových končatín (ako dôsledok blokácie prítoku krvi do končatín krvnou zrazeninou)
• náhla smrť

Mladé mačky (aj mladšie ako 6 mesiacov) môžú byť tiež postihnuté, aj keď HKM je najčastejšie diagnostikovaná u mačiek v strednom veku a starších.

HKM môže u mačky viesť ku kongestívnemu zlyhaniu srdca alebo ku vzniku zrazeniny v aorte či sa prejavovať arytmiami (nepravidelným srdcovým úderom). Mačky s týmito príznakmi sú nazačiatok terapie hospitalizované a potom už s medikáciou poslané domov do domácej liečby.

HKM má tendenciu viazať sa na rodiny a línie a najčastejšie sa vyskytuje u mainských mývalích, amerických krátkosrstých a perzských mačiek. Ale môže sa vyskytnúť aj u iných plemien. Pri mainských mývalích bol identifikovaný gén s autozomálne dominantnou dedičnosťou, ktorý zodpovedá za vznik HKM. Takisto je dostupný test, ktorý preukúže túto génovú abnormalitu.

Príznaky HKM môžu byť také nevýrazné ako napríklad znížený apetít. Pozorní majitelia si môžu všimnúť zvýšenú frekvenciu dýchania počas odpočinku a stratu hmotnosti. Pretože mačky zvyknú skrývať príznaky ochorenia, mali by ste konzultovať takéto zmeny trvajúce viac ako dva dni s vaším veterinárnym lekárom.

Neexistuje chirurgická liečba ani iná definitívna liečba HKM. Lieky sú často predpisované mačkám s kongestívnym srdcovým zlyhaním, vysokou frekvenciou srdcového úderu, alebo so zrazeninami či vysokým rizikom zrazenín v končatinách.

Pri výskyte tekutiny v pľúcach sa používajú diuretiká a ACE inhibítory. Ak je tekutina prítomná v hrudníku, môže veterinárny lekár vytiahnuť tekutinu von (pred začiatkom terapie a podľa potreby aj počas terapie).V súčastnosti neexistuje liečba ktorá by zvrátila HKM, alebo ju vyliečila.

Prognózu nie je ľahké vysloviť. Mnoho mačiek žije s HKM dlho bez potreby medikácie. Iné náhle zomrú alebo sa im vyvinie kongestívne srdcové zlyhanie. Najhoršie kvôli bolestiam, frustrácii a malým možnostiam prevencie recidív sú zrazeniny v končatinách a iných orgánoch.

Váš veterinárny lekár spolupracujúci s veterinárnym kardiológom sú vašimi najlepšími sprievodcami pri diagnostike a liečbe HKM.

Dilatačná kardiomyopatia (DCM)

Dilatačná kardiomyopatia sa v minulosti u mačiek vyskytovala častejšie. V neskorých osemdesiatych rokoch sa zistilo, že nedostatok taurínu v mačacích krmivách je príčinou väčšiny dilatačných kardiomyopatií u mačiek. Taurín je aminokyselina, ktorú si mačky sami nevedia vyrobiť. Je nevyhnutné aby jedlo, ktorým svoju mačku kŕmite obsahovalo dostatok taurínu. Toto je jeden z dôvodov prečo je doma pripravovaná strava taká riskantná.

Pri dilatačnej kardiomyopatii dochádza k stenšeniu a oslabeniu srdcového svalu a srdce sa stáva veľkým a slabo sa kontrahuje.

Ako pri HKM, diagnostika vyžaduje echokardiografiu. Hladinu taurínu môžeme zistiť z krvi. Aby výsledky neboli skreslené, treba spraviť toto vyšetrenie pred začiatkom jeho suplementácie. Váš veterinárny lekár tiež skontroluje oči vašej mačičiky kvôli iným príznakom taurínovej deficiencie, ako je napríklad centrálna retinálna degenerácia.

Ak je príčinou DCM taurínová deficiencia, väčšina mačiek ktoré prežijú prvý týždeň od začiatku suplementácie sa zotavia a po navrátení sa srdcového svalu do normálu nebudú potrebovať ďalšiu terapiu. Toto trvá väčšinou 4-6 mesiacov. Kým sa srdcový sval zotaví musí byť zahájená agresívna terapia kongestívneho kardiálneho zlyhania, aby sa zabránilo vzniku krvných zrazenín v končatinách a iných orgánoch (takisto náhlej smrti).

Reštriktívna kardiomyopatia a neklasifikované kardiomyopatie

Sú to menej preskúmané kardiomyopatie a na ich diagnostiku je tiež nevyhnutný echokardiograf. Nepoznáme ich špecifickú príčinu ani liečbu. Aj pri týchto typoch kardyomyopatie hrozí postihnutým mačkám kongestívne zlyhanie srdce, náhla smrť a krvné zrazeniny v končatinách a ostatných orgánoch.

Chovať alebo nechovať?

Pri HKM bola zdokumentovaná autozomálne dominantná dedičnosť. To znamená, že sa prenáša na potomstvo, obe pohlavia sú postihnuté rovnako, každá postihnutá mačka má aspoň jedného postihmutého rodiča a nosič čo i len jednej kópie mutovaného génu ho prenesie na polovicu jeho potomkov.

Nedávno bol identifikovaný postihnutý proteín a gén. Ak má mačka mutáciu, táto môže byť odhalená DNA testom. Čo to pre vás znamená ak chcete chovať čistokrvné mačky?Ak je DNA test pozitívny na mutovaný gén, u mačky sa môže vyvinúť HKM. Tak ako u ľudí ani u všetkých mačiek s génom sa ochorenie nemusí prejaviť. Momentálne sú dva rôzne názory ohľadom chovu. Jeden tábor doporučeje ak má mačka dve kópie génu, nemala by byť pustená do chovu. Radšej by mala byť sledovaná pravidelne, či sa u nej nevyvinie HKM. Ale ak má mačka len jednu kópiu génu, môže byť pustená do chovu, samozrejme tiež ju treba pravidelne kontrolovať.

Na druhej strane, niektorí veterinárny lekári doporučujú aby bola každá mačka hoci len s jednou kópiou vadného génu sterilizovaná alebo vykastrovaná. Avšak genetická variabilita u čistokrvných mačiek je malá a ak sa vyradia všetky postihnuté mačky, môžeme skončiť pri úzkej príbuzenskej plemenitbe, čo zničí plemeno nakoniec tiež. Preto, niektorí ľudia doporučujú aby mačky s jednou kópiou vadného génu bez klinických príznakov ochorenia boli chovné a pripúšťané s mačkami bez mutácie génu. Potomkovia by mali byť starostlivo vyšetrení a negatívne mačiatka ďalej používané v chove.

Pred tým ako budete chovať na vašej mačke poraďte sa s kardiológom alebo genetikom, aby ste si boli istý, že sú vám jasné všetky možnosti. Veterinárny kardiológ má najviac vedomostí o všetkých formách kardiomyopatií a vie tak najviac pomôcť.

‍

‍

_{Autor textu: MVDr.Jozef Fico, Sibra - centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk}